Autorka je urbanistka a členka OZ Znepokojené matky
Uplynul vyše rok a pol, odkedy sme sa dozvedeli, že Slovnaft chce vo svojom areáli v Bratislave postaviť najväčšiu spaľovňu odpadu na Slovensku.
V súvislosti s týmto plánom sa šíria viaceré zavádzajúce a neúplné informácie, za ktoré je zodpovedný samotný Slovnaft a aj politickí predstavitelia, najmä minister životného prostredia Tomáš Taraba.
Prvé nepravdivé tvrdenie
Tvrdenie, že Slovensko je zaostalá skládková veľmoc, je nepodložené s cieľom diskreditovať predošlé kroky v odpadovom hospodárstve a propagovať nové riešenia, najmä spaľovne.
Fakty, dostupné v oficiálnych správach a štatistikách ukazujú, že situácia nie je ani zďaleka taká zlá a Slovensko postupne dosahuje pozitívne zmeny.
Z dát z roku 2021 vyplýva, že sme na Slovensku uložili na skládky odpadov 20,3 percenta odpadu, pričom 49,5 percenta sme recyklovali. V roku 2022 sme patrili v skládkovaní komunálneho odpadu k priemeru EÚ.
Druhé nepravdivé tvrdenie
Na tom, že skládkovanie treba znižovať, sa zhodneme. Zaviazali sme sa k tomu aj ako člen EÚ. Obhajcovia spaľovní neustále opakujú náš záväzok znížiť skládkovanie na desať percent do roku 2035.
Zámerne nespomínajú, že Slovensko má aj ďalší záväzok, do roku 2035 recyklovať 65 percent komunálneho odpadu. Spaľovňa môže plnenie tohto cieľa ohroziť. V regiónoch, kde veľké spaľovne fungujú, je často nižšia miera triedenia a recyklácie.
Slovensku sa v rokoch 2011 až 2022 podarilo najviac zvýšiť podiel recyklácie komunálnych odpadov spomedzi štátov EÚ, a to takmer o 39 percent. V tomto treba pokračovať.
Výstavba spaľovní predstavuje tzv. koncové riešenie, ktoré by malo prichádzať na rad až vtedy, keď už nie je možné odpadom predchádzať, znovu ich použiť alebo recyklovať. Na Slovensku sme tieto možnosti zďaleka nevyčerpali.
Skládkovanie je najhorší spôsob nakladania s odpadom, no spaľovanie je druhý najhorší. Mali by sme postupovať podľa hierarchie udržateľného odpadového hospodárstva a uprednostňovať čistejšie riešenia.
Schéma Priateľov Zeme
Región západného Slovenska, z ktorého chcú zvážať odpad do novej spaľovne, má dostatok prevádzok na to, aby odklonili komunálne a objemné odpady zo skládok. Slovnaft ich však vo svojom projekte zámerne neuvádza.
Ich existujúce aj plánované kapacity sú 468 650 ton ročne. Je to podstatne väčšia kapacita, než s akou počíta Slovnaft (270- až 320-tisíc ton za rok v roku 2035).
Existujúce prevádzky, ktoré rôznymi spôsobmi nakladajú s komunálnym odpadom, vrátane energetického zhodnocovania:
V Nových Zámkoch vlani otvorili nové zariadenie Centrum energetického a biologického zhodnotenia odpadov (CEBZ) na dotrieďovanie, úpravu odpadov a energetické zhodnotenie bioodpadov a výrobu biometánu s kapacitou 100-tisíc ton komunálneho odpadu ročne.
Druhú časť linky spustia v roku 2027. Z tohto množstva dokáže odkloniť zo skládkovania pri pesimistických prepočtoch sedemdesiat percent odpadov, ročne teda odkloní zo skládok západného Slovenska ďalších 70-tisíc ton.
V Partizánskom pred rokom spustili linku na mechanicko-biologickú úpravu odpadov s kapacitou 17 325 ton ročne (môžeme počítať približne s množstvom 7800 až 10 400 ton odpadov odklonených ročne zo skládky) a kompostáreň bioodpadov s kapacitou 3250 ton. Spolu predstavuje nová kapacita 20 575 ton odpadov za rok, pričom odklon zo skládky je v množstve približne 11 050 až 13 650 ton odpadov ročne.
